O autorke
Večer, keď bol konečne pokoj a deti spinkali v postieľkach bolo ťažké odoprieť si odmenu za celodennú prácu. A ako som sa odmeňovala? Jedla som jedno cez druhé, čokoládu, keksíky, čipsy, pivko, nič čím by som sa mohla chváliť. Nikdy som nebola obézna, ale pomaly som sa k tomu blížila.
Keď si na to obdobie spomeniem , tak môžem o ňom povedať len toľko, že som bola smutná.
Kedy prišiel ten impulz, že som sa prebudila a pochopila, že nežijem, ale len živorím? Ani presne neviem, ale som zaň vďačná.....
Snáď tento môj blog bude inšpirovať aj vás k zmene, nielen fyzickej, ale prinesie aj radosť do vašej mysle, pretože keď sa cítite dobre vo svojom tele, svet dostáva krajšie farby. To je bez debaty pravda, mám to vyskúšané na vlastnej koži.


