Ako som priberala a chudla. Znovu priberala a chudla.
V mojich teenegerských rokoch mi zvykol ocino hovorievať: "dcéra moja, teba radšej šatiť ako živiť" :o). Jedla som snáď za troch a aj napriek tomu som bola chudá ako papek. V tom čase som si na pravidelný pohyb nepotrpela.
Veď načo aj. Zjedla som všetko čo nezjedlo mňa. A stále som bola iba kosť a koža. Cvičenie som brala ako potupnú činnosť. Vhodnú len pre tých čo potrebujú schudnúť.
Dnes by sa moja vtedajšia postava s vysokou pravdepodobnosťou zaradila do kategórie skinny fat, čiže štíhla, ale ochabnutá kvôli nedostatku pohybu. Jediné čo beriem ako pozitívum je, že som nebola chudá kvôli nejakým bláznivým diétam. Ale vďaka veľmi dobrému metabolizmu. Teraz si búcham hlavu o stenu aká som bola vtedy hlúpa. Ale nie nadarmo sa hovorí: "Keby mladý vedel a starý mohol" :o).
V podstate som takýmto spôsobom fungovala veľa rokov. Jedla dosť kaloricky (za tekvicový prívarok, alebo knedľu so sviečkovou by som si dala koleno vŕtať). A pohyb som mala minimálny. Môj metabolizmus by si zaslúžil medailu, že to všetko dokázal toľko rokov ťahať.
Ale predsa len došlo raz aj na mňa a ja som zrazu začala športovať. Mala som vtedy približne 24-25 rokov. Mohla za to láska :o). Začala som v tom období chodiť s niekým, kto bol zanietený športovec. A ja, aby som sa predviedla a ukázala, že nie som žiadna padavka, že sa vládzem hýbať aj keď niečím takým vysoko pohŕdam, začala som behávať. S mojím priateľom, dnes už manželom. Dnes si so mňa uťahuje :o) a s obľubou mi predvádza môj začiatočnícky bežecký štýl. Keď je nafučaný, lebo som ho na spoločnom tréningu predbehla.
Ja, absolútny športový ignorant som vďaka nemu prepadla behu. Začala som pravidelne behávať a beh mi robil veľkú radosť.
Pravdepodobne aj vďaka tomu som si až do prvého tehotenstva udržala štíhlu líniu, pretože strava u mňa nič moc - veľa kalórií. Ale aspoň časť z nich som vybehala.
| Leto 2014 zatiaľ stále štíhla :) |
Veľmi podobný scenár sa opakoval aj počas môjho druhého tehotenstva. V tehotenstve som pribrala 20 kíl. (to bola verzia pre môjho lekára) Ja viem, že to bolo o niečo viac. :o( Po pôrode zopár kilogramov odišlo samo a ja som preto nič nerobila. Ale tých zvyšných kilogramov bolo viac ako po prvom pôrode. Pomaličky a nenápadne k nim pribúdali ďalšie. Začínala som byť dosť veľká. Bola som nespokojná s vlastným telom a vo svojom tele. Kilá navyše ma ťažili a omínali, bola som z toho smutná. Ale nemala som dostatočnú silu s tým niečo robiť. Stále som tak nejako dúfala, že sa to spraví samé. Ako vždy. Ale nespravilo sa!
V pamäti mi stále ostáva jedna stará spomienka z návštevy kúpaliska. Mala som nadváhu viac ako 10 kilogramov. Zakaždým keď som si chcela ísť zaplávať do bazéna, vťahovala som po ceste brucho. Aby som vyzerala štíhlejšia. Veľmi to nepomáhalo, tučná som bola aj tak. Až voda v bazéne milosrdne zakryla moju pneumatiku. Pravdou ale je, že na tom kúpalisku som nebola v takejto mizernej kondícii jediná. Drvivá väčšina návštevníkov bola rozkysnutá a mľandravá. Spoločne so mnou. Nie, to nie je vyhováranie, že keď o seba nedbajú iní tak načo by som sa trápila ja. Práve naopak, to čo ma napadlo je, že nechcem takto skončiť.
S nadváhou! Chcem so sebou niečo spraviť lebo ak to takto pôjde ďalej, budem tučná ako hroch. No a kým som sa nakopla do nejakej aktivity, premárnila som dve krásne letá.
Tak som sa do pravidelného behania pustila znovu. Postupne som k tomu pridala aj pravidelné posilňovanie. A snažím sa pracovať aj na zdravšom jedálničku. Vďaka tomu si držím primeranú veľkosť skoro tri roky. No, nejde len o konfekčnú veľkosť môjho oblečenia. Ale ide predovšetkým o to ako sa cítim. Ďakujem za opýtanie, cítim sa skvele. Som po veľmi dlhej dobe opäť plná energie a dobrej nálady. Škoda, že ma to behanie nenapadlo skôr.
| Leto 2014 štíhla plánujem zostať aj v tých nasledovných letách :o) |
Pokiaľ niekoho tieto moje zápisky inšpirujú budem len rada.


